Čakala som ťa, no teba nikde,
hádam sa máš dobre a pošleš mi pohľadnicu.
Túlaj sa svetom a konzervami nezabudni robiť rámus,
nech vyplašíš i poslednú líšku.
No krotiť nikdy neprestávaj,
prichádzaj k obetiam vždy v rovnakom čase.
Nech si zvyknú na vznešenú prítomnosť tvojich chvíľ,
až potom ich jemne odhoď.
Romanticky trpiace obete,
prosia ťa nechutne sladkou rečou slaných sĺz,
ako v rozprávke, ktorá sa vždy musí skončiť tragicky.
Veď takto to vlastne chceli.
A ty sa v duchu pýtaš seba,
prečo všetci tak veľmi túžia trpieť pre lásku.
Ničiť a opäť stavať chrámy svojho večného strachu,
ktorý ako protipól vytrvá.
Zistíš, že život je o strachu,
lebo ten kto sa nebojí naveky zastane,
ako hodiny, tie i tak dvakrát denne ukazujú správne.
Čakala som ťa, no teba nikde...
Komentáre
neskutočne nádherné